Postrach chovateľov - PBFD

Na skratku PBFD (psittacina Beak and Feather Disease) narazíte v chovateľskej praxi veľmi často. Tiež ako iný názov cirkoviróza, čiže vtáčia choroba zobáka a peria je najobávanejšou chorobou u papagájov. Prakticky všetky mláďatá veľkých a drahších druhov sa na túto chorobu preventívne testujú.

kakadu

Vôbec prvé pozorovanie papagájov trpiacich cirkovirózou zaznamenal už v roku 1888 ornitológ Edwin Ashby v Adelaide Hills v južnej Austrálii. Chorobou, ktorá poškodzuje zobák a vedie k vypadávaniu peria, trpel kŕdeľ papagájov spevavých. Vtáky tohto druhu potom na niekoľko rokov z celej oblasti vymizli. Mimo Austrálie nebola PBFD známa až do doby, než sa odtiaľ začali vyvážať odchytené vtáky do celého sveta ako domáci miláčikovia. Prvý chronické ochorenie cirkovirózou u papagájov opísal v roku 1972 Ross Perry z Univerzity Sydney. Podľa jeho pozorovaní chorobou trpeli hlavne papagáje rodu kakadu. Vo voľnej prírode išlo predovšetkým o kakadu žltočelé , kakadu naholíce a kakadu ružové . V osemdesiatych rokoch sa ale cirkoviróza objavila aj u kriticky ohrozených neofém oranžovobruchých , aktuálne najohrozenejšieho druhu papagája vo voľnej prírode. 

Toto vírusové ochorenie môže ale zasiahnuť ktoréhokoľvek papagája, holuba alebo kanárika chovaného v zajatí. Tento vírus eliminuje imunitný systém papagája a ten je potom náchylný na akékoľvek iné vírusové, bakteriálne alebo plesňové ochorenie, ktorému by sa za normálnych okolnosti nepodarilo prejsť cez imunitné bariéry vtáčieho tela. Prirovnanie k ľudskej chorobe AIDS už vyvoláva rešpekt aj u tých najodvážnejších chovateľov vtákov. Realita je neúprosná. Drvivá väčšina nakazených vtákov zomiera do dvoch rokov od prepuknutia prvých príznakov.

Citlivé druhy, o ktorých môžeme povedať, že majú určitú náchylnosť na toto ochorenie, sú predovšetkým papagáje kakadu. Potom nasledujú ary, eclectusy, žakovia, rozely, korely, kanáriky a niektoré druhy holubov. To však neznamená, že ostatné druhy sú v bezpečí. Pri tejto chorobe musíme brať do úvahy hlavne vek, pretože najviac citlivé sú mladé jedince so slabším imunitným systémom. Do dnešnej doby je zaznamenané ochorenie pri viac ako štyroch desiatkach druhov papagájov. Drvivá väčšina z nich pochádza z Austrálie a Afriky. Druhy z Ameriky sa navonok javia ako viac odolné voči vírusu. Je veľmi vhodné spomenúť nielen druhy, ale aj vek papagája, pretože ten zohráva svoju veľmi podstatnú funkciu. Približne vo veku 5 dní vývoja zárodku vo vajci sa začína tvoriť orgán známy ako Fabríciova burza. Práve v tomto orgáne, ktorý je základnom lymfatickej sústavy papagája sa vírus PBFD množí. Tento orgán sa uzatvára do 30. mesiaca života papagája a potom môžeme povedať, že papagáj je voči ochoreniu imúnny. Test je však dobré vykonať aj po tomto uzatvorení. Aj keď sa príznaky neprejavili, tak vírus môže v tele papagája pôsobiť skryto a prejaviť sa až o desiatky rokov.

Existujú dohady o tom, že staršie jedince v prípade napadnutia vírusom a následnom útlme ochorenia (vírus sa nachádza v tele, ale nie je vidieť žiadne vonkajšie príznaky), môžu pôsobiť ako prenášači. Tento spôsob prenosu choroby však býva mnohými odborníkmi spochybnený. Naopak, možný prenos z rodiča na potomka je potvrdený. Do dnešnej doby však nie je spoľahlivo vysvetlený fakt, prečo niektoré imunitné systémy dokážu vírus lokalizovať a zničiť. Prenos vírusu je akýmkoľvek kontaktným spôsobom, čo robí z tohto ochorenia vysoko nákazlivého protivníka. Od peria, prachu, potravy, vody, oblečenia, nástrojov až po priamy kontakt s nakazeným jedincom. Najčastejšie je to však prach, ktorý sa ľahko dostane do prostredia. 

Jedným z dôvodov, prečo je táto choroba tak extrémne nákazlivá, je skutočnosť, že odoláva bežnej dezinfekcií, ktorá sa vykonáva v chovoch. Na dôkladné odstránenie cirkovírusu je ideálne použiť SAVO, teda chlórnan sodný, prípadne Chloramín B, alebo odporúčanú F10SC. Samozrejme, po aplikácii týchto prostriedkov je na mieste aj dôkladné vymytie čistou vodou, aby nedošlo k poleptaniu a podráždeniu sliznice. Ak sa teda chceme účinne brániť voči vírusu, tak musíme použiť špeciálnu dezinfekciu, pri použití ktorej výrobca garantuje aj zničenie PBFD vírusu.

Presuňme sa teda k príznakom, ktoré sa nedajú presne a striktne popísať, pretože môžu byť rozdielne u každého jedinca. Najčastejším príznakom je strata peria. Samozrejme, je potrebné nepanikáriť a nemyslieť hneď na najhoršie, ak vidíme, že papagáj má viditeľne chýbajúce pierka. Sú veľmi časté prípady, keď sa toto ochorenie absolútne neprejaví na strate peria. Akútne formy tohto ochorenia postihujú predovšetkým jedince tesne po vyliahnutí až do veku 30 dní. Ako sprievodný znak sa prejavuje aj hnačka a odmietanie potravy. Samozrejme je tu aj poškodenie zobáka, ktorý prerastá a deformuje sa. Chronická (skrytá) forma ochorenia sa občasne môže prejaviť aj na poškodení pazúrikov, ktoré postihuje podobný osud ako zobák (nekróza, teda postupný rozpad). Strata hmotnosti, apatia, prípadne dokonca depresia nie sú ničím výnimočným. Inkubačná doba je stále hádanka. Odborné veterinárne príručky hovoria o minimálne 3 týždňoch, ale nehovoria, aká je maximálna. Dnes už vieme, že ochorenie sa nemusí prejaviť počas celého života papagája. Nedajte však na žiadne vonkajšie príznaky, pretože ich rozpätie je mimoriadne veľké a nie vždy sú príznakom cirkovírusu. Čiastočnú záruku nám dodá len krvný test.

Dnes poznáme dva druhy tohto vírusu. Prvý zaznamenaný vírus v roku 1970 dostal pomenovanie PsCV-1 a novšia verzia vírusu dostala názov PsCV-2. Aký je medzi nimi rozdiel? Pre papagája je nebezpečný iba prvý menovaný. Novší, zmutovaný vírus zasahuje iba kačice, husi, čajky a niektoré druhy exotického vtáctva, ktoré sa chovajú aj v našich podmienkach (kanáriky alebo pinky). Problémom je, že pri testovaní je potrebné použiť na každý typ vírusu iný test. Keďže ide o DNA vírus, tak na otestovanie jeho prítomnosti v krvnom riečisku vtáka sa používa test DNA PCR. Ten je založený na polymerázovej reťazovej reakcii (z ang. Polymerase Chain Reaction). Aj keď to znie zložito, tak v podstate ide o reprodukovanie určitej časti DNA, ktorá je presne ohraničená. Je to rovnaký spôsob, ktorý sa používa aj v kriminalistike pri identifikácii páchateľa na základe vzorky DNA. Autor tejto metódy Kary Müllis (objav v roku 1983) sa dokonca dočkal pocty v podobe Nobelovej ceny za chémiu. Ak však použijete nesprávny test, tak sa prítomnosť vírusu nepodarí potvrdiť. Test je negatívny aj napriek tomu, že vták je nakazený.

Testované vzorky sa niekedy ukážu ako pozitívne a niekedy ako negatívne. Existujú stovky a možno aj tisíce prípadov, keď boli vzorky zle vyhodnotené a vyrieknutá bola zlá diagnóza. Tak sa mohlo pokojne stať, že zdravý papagáj musel podstupovať liečbu a, naopak, nakazenému jedincovi nebola podporná liečba naordinovaná. Z tohto dôvodu sa odporúča pre potvrdenie prvého testu vykonať druhý test po období približne 60 až 90 dní (PsCV-1) a po období 180 dní pri druhej verzii vírusu (PsCV-2). Hlavnou príčinou zle vyhodnotených testov je nízka koncentrácia vírusu v tele papagája, alebo aj neodborný odber krvi pre testovanie.

Žiaľ liečba nie je do dnešnej doby známa. Teda nie je známa z hľadiska vývoja komerčného liečiva. Je tu však niečo, čo dáva nádej v podobe terapie a veľmi slušnými výsledkami. Je to betaglukán, ktorý sa hojne používa v humánnej medicíne. Ide o polysacharidový extrakt získaný z húb, ako je napríklad shitake alebo hiratake. Ale, samozrejme, nájdeme ho aj v hlive ustricovej, ktorú si pokojne podľa návodu môžeme dopestovať aj v domácich podmienkach. Betaglukán nájdeme aj v obilninách, ale tento zdroj nie je možné použiť proti cirkovírusu, pretože obsahuje väzbu 1,4, čo je dobré akurát na zníženie cholesterolu. Na liečebné účely je ideálny betaglukán 1,3 D. Tento extrakt sa hojne využíva napríklad pri tlmení príznakov HIV, diabetes alebo poruchách imunity v ľudskej medicíne. Jeho účinok je v tom, že aktivuje makrofágy, teda bunky imunitného systému, ktoré potom dokážu vírus zneškodniť. Zároveň vylučujú mnoho látok, ktoré napomáhajú zlepšením imunitného systému ako celku. U ľudí sa napríklad používa na alternatívnu liečbu nádorových ochorení. Bolo dokázané, že má rovnako aj blahodarný účinok na tvorbu kostnej drene, čo je cenené hlavne pri anémii. Betaglukán prináša možné riešenie v podobe zastavenia klinických príznakov a potlačenia ochorenia a dokonca je tu pomerne dosť veľké percento jedincov, ktorí po opätovnom testovaní na prítomnosť vírusu vykazovali negatívny výsledok. 

Pri typickej akútnej forme býva papagáj nakazený približne do veku 10 týždňov a vírus poškodí imunitný systém nevyzretého mláďaťa. V týchto prípadoch spravidla ťažké poškodenie imunitného systému vedie k smrti v dôsledku sekundárnych infekcií.

Pri chronickej forme , ktorá väčšinou vzniká po nakazení po 10 týždni veku, dochádza k napadnutiu rastúcich buniek peria a zobáka, čo vedie k známym prejavom tohto ochorenia. Pri poškodení zobáku môže počas niekoľkých mesiacov až rokov dôjsť k veľmi bolestivému stavu, že papagáj nie je schopný kvôli bolesti zobáka jesť. Perie je nekvalitné a väčšinou tiež bolestivé na dotyk.
Vtáky, ktorí sa nakazia až po 16 týždni veku sú spravidla schopní si proti ochoreniu vytvoriť protilátky a neochorejú, teda nevykazujú klinické príznaky. Nie je však vylúčené, že sa na určitú dobu stanú prenášačmi PBFD.

Pretože tento vírus je veľkou hrozbou pre mláďatá papagájov, mali by sa o neho zaujímať predovšetkým chovatelia vtákov, obchodníci a ľudia, ktorí si chystajú papagája zaobstarať.

Dôsledné dodržiavanie preventívnych opatrení je jedinou ochranou proti PBFD .

F 10 je dezinfekcia vyrábaná v JAR a používaná v chovoch hydiny a pštrosov. Je
overená bezpečnosť lieku pri inhalácii aj kontakte s vtákmi. Má široké spektrum účinnosti proti mnohým vtáčím vírusom (vrátane pseudomoru ), baktériám a hubám (vrátane spergillus spp.)
F 10 je možné aplikovať sprejovaním priamo na papagáje. Možno to vykonávať zahmlievaním, ktoré sa bežne pravidelne aplikuje v chovoch hydiny. Možno to však urobiť lacno a jednoducho pomocou záhradníckeho postrekového zariadenia.

Ak chováte papagájov mali by ste dodržať niekoľko odporúčaní:
1. Dodržiavať karanténu novo zakúpeného vtáka oddelene od existujúceho chovu po dobu 42 dní. Najlepšie v inej budove a
pokiaľ možno by sa o neho mal starať človek, ktorý s existujúcim chovom neprichádza do kontaktu.
2. Nikdy nekupujte papagája neotestovaného na PBFD.
3. Otestujte každé mláďa na PBFD ešte pred predajom a dajte kupujúcemu certifikát.

4. Otestujte celý chov dospelých vtákov a potom udržujte uzavretý chov.
5. Testujte stery z inkubátorov a odchovní na PBFD dvakrát do roka. Urobte ster zo stien a vybavenia odchovne a následne ho zašlite na PBFD test.
6. Nenechajte potenciálnych zákazníkov siahať na mláďatá, sú možným zdrojom infekcie.
7. Používajte rôzne oblečenie v rôznych oddeleniach svojho chovu, alebo nechajte iba jedného ošetrovateľa sa starať o jedno oddelenie.
8. Nechovajte andulky a korely v rovnakom priestore, kde chováte veľké papagáje. Menšie druhy papagájov sú častými prenášačmi vírusu.

Čiastočne prebraté od autora Michael Stanford BVSc, FRCVS