Zoznámte sa s kanárikom

Kanárik domáci je potomkom kanárika divého, ktorý žije voľne na Kanárskych ostrovoch. Na rozdiel od nenápadne zafarbeného kanárika divého, je kanárik domáci vyšľachtený a poznáme ho v rôznych farbách, postavách a hlasových prejavoch - speve.

Canary

Výber kanárika a vhodné umiestnenie
Kanárik nemá byť chovaný sám, pretože je spoločenský a ak ich plánujeme mať viac ako dvoch a odchov mláďat nie je naším cieľom, viac samíc pokope sa znesie lepšie než viac samcov, pretože samci bojujú o teritórium a o "lepšie pristávacie miesto" na konárikoch. Kúpe kanárika by malo predchádzať prehodnotenie rozhodnutia, vhodný výber druhu a príprava klietky, či voliéry a jej nevyhnutných doplnkov, ktorými sú rôzne hrubé drevené konáriky v rôznom sklone, kúpelnička (kanáriky sa kúpu každý deň), kŕmidlá a napájačky. V zásade je zdravý kanárik aktívny skoro celý deň a preto pri kúpe uprednostňujme práve takéhoto jedinca. 
Vek kanárika je zaznačený na krúžku a najlepšie sa hodnotí podľa nôh (hladké nohy s mäkkou kožou, neprerastené pazúriky a nedeformované prsty naznačujú mladý a teda vhodný vek). Samec sa od samice nelíši, aj keď niektorí odborníci dokážu pohlavie určiť. Určenie pohlavia podľa názoru, že spieva len samec je zavádzajúce, pretože spievať dokážu i samice, aj keď ich spev môže byť iný a tichší , ale aj toto tvrdenie nie je stopercentné. Kanáriky ťažko znášajú hluk, umiestňujme ich preto do tichého a kľudného prostredia bez prievanu, s čiastočným dopadom slnečných lúčov, nie však na priame slnko a v priestore by nemala kolísať teplota. Kanárikov nie je správne chytať do rúk, pokiaľ to nie je nevyhnutné, spôsobuje im to stres a niekedy môže nastať aj úmrtie.

Správanie
Aktívne a hašterivé - večne poskakujúce po bidielkach, radi lietajú a veľký význam má pre ne odrazové a pristávacie miesto, o ktoré sa radi hašteria, ako aj hlavne samce o svoje téritórium. Maškrtné a nenásytné - aj keď kanáriky nemajú silne vyvinuté chuťové poháriky, budia dojem, akoby večne mali chuť maškrtiť a boli stále hladné, okamžite sa totiž vrhajú na čerstvo podanú potravu a hašteria sa o ňu, aj keď jej je dostatok.
Veselé - ich hlasový prejav aj 
mimo spevu, ako aj "mimika", budia dojem radosti a hravosti, rýchlo si zvykajú na nové prostredie, ľudí, ako aj na iné domáce zvieratá, pred ktorými je potrebné ich chrániť.
Radi sa kúpu a to niekedy aj viackrát za deň, preto je potrebná kúpelnička s častou výmenou vody.

Chov 
V období párenia samček láka samičku spevom a kŕmením k páreniu, a pokiaľ k nemu dôjde, samička začne v sprievode samčekovho spevu stavať hniezdo. Bežné krmivo má byť už v tom čase obohatené o bielkoviny a vaječnú zmes. Približne 10 dní po párení samička znesie prvé vajíčko, čo sa opakuje každý deň, až kým nie je znáška kompletná a tvorí ju 4-6 svetlomodrých škvrnitých vajíčok (pri prvých znáškach sú to spravidla 3 vajíčka). Samica zasadá až na kompletnú znášku, niekedy však sedí už od znesenia prvého vajíčka a znášku zohrieva výhradne sama bez samčeka, ktorý ju kŕmi a hniezdo chráni, keď samička opustí na chvíľu hniezdo za účelom vyprázdniť sa a napiť. Mláďatá sa liahnu po 14 dňoch s jemným prachovým perím a samica ich kŕmi dvakrát natrávenou potravou. V 12. dni sú mláďatá operené, asi za 5 dní sa snažia opustiť hniezdo, pričom sú stále dokrmované, samostatné budú až vo veku 30 dní a prvé preperovanie začne vo veku asi 6 týždňov. Mláďatá budú potrebovať mäkké krmivo z vaječnej zmesi, bielkovín a rozdrvených semien, naklíčené krmivo, ovocie a zeleninu, v primeranom množstve zelené krmivo. Po osamostatnení mláďat nastáva druhé hniezdenie za predpokladu, že sa v klietke nachádza materiál na stavbu hniezda. V priebehu roka sú vhodné maximálne 3 hniezdenia
.

Krotkosť a púšťanie z klietky 
Kanárik, ktorý si zvykne na človeka, sa rýchlo stáva krotkým a je správne vypúšťať ho aj von z klietky (pri zabezpečení okien a predmetov, na ktorých by sa mohol poraniť, ako aj otráviť na izbových kvetoch). Kanárik sa vráti do klietky sám, pokiaľ je na ňu zvyknutý a je jeho známym teritóriom. Nie je vhodné kanárika chytať do rúk, ale nechajme ho, aby vyšiel z klietky sám a sám sa do nej aj vrátil. 
Ak chceme, aby sa kanárik vrátil do klietky sám (niekedy to urobí aj bez našej snahy), odstráňme potravu z okolia klietky a vložme púpavu, šalát, uhorku, či inú dobrotu do klietky. Kanárik sa do klietky rád a sám vráti. Môžme to sprevádzať hlasovým nabádaním, na ktoré ak si zvykne, bude ho neskôr brať ako "povel" k okamžitému návratu. 
Ak bol kanárik dlho zatvorený v klietke, môže stratiť schopnosť letu, táto sa mu však prinavráti po viacerých vypusteniach, až sa dostane do správnej kondície.


Zdravie, kondícia a choroby kanárikov
Kanáriky vedia svoju chorobu dobre maskovať a to zvlášť, ak je ich viac v klietke, aby sa nestali terčom útokov zdravých kanárikov, preto je niekedy ťažké ju rozpoznať. Kontrolujme preto pravidelne zobák, jeho čistotu, či nedýcha ťažko a s otvoreným zobákom, či nemá výtok z nosa alebo očí, ktoré by v tomto prípade boli zlepené. Trus kanárika nemá byť vodnatý a perie okolo kloaky má byť čisté a nezlepené. Zdravý kanárik sa často kúpe a svoje perie pravidelne čistí. Pri preperovaní kanáriky prestávajú spievať, alebo sa ich hlasový prejav mení, či môže byť chrapľavý. To sa môže stať aj vtedy, ak je kanárik starý. Pazúriky kanárika je nutné ošetrovať - skracovať. Na to používame špeciálne klieštiky. Kanárik nesmie byť v zadymenom, či prašnom prostredí a v prievane. Ak sa kanárik vystraší pri hlasitom zvuku, alebo ak by sme ho naháňali, môže veľmi rýchlo uhynúť z dôvodu inkfartu. Medzi časté choroby patrí zápal vzdušných vakov, choroba srdca, pečene, žalúdka, čriev a ľadvín, paraziti, zápal dutiny zobáka, virusové ochorenia atď, ktorým síce môžme predchádzať správnou výživou a starostlivosťou, ale niekedy sa im ani v tomto prípade nevyhneme.

Ak sa rozhodneme pre spoločný chov viac kanárikov, nielen jedného páru, nenechávame v jednej voliére pohromade samčekov, pretože by sa medzi sebou bili. Je lepšie dať k jednému samčekovi dve až tri samičky. Ak sú samičky aj bez samčeka, celkom sa znášajú. 

Pre zdravý život kanárikov je dôležité krmivo, ktoré musí byť pestré. Len tak budú mať vtáci zaistený prísun všetkých potrebných látok.  Základom zmesi sú semená repky, lesknice, ľanu, slnečnice, maku, nigeru či lúpaného ovsa. Kanáriky majú radi aj zelené kŕmenie (hviezdica prostredná, púpavu, klásky tráv), ovocie a zeleninu, a to od jabĺk, hrušiek cez mrkvu až po melón, banány či bobule hrozna. Vtáčikom predkladáme tiež sépiovú kosť, čisté drvené škrupiny a v čase hniezdenia vaječnú zmes, ktorá obsahuje živočíšne bielkoviny. 

Ako sa k nám dostali?

Chov kanárikov (Serinus canaria) má bohatú a dlhú históriu. Do Európy sa dostali už v roku 1478, kedy Španieli dobyli Kanárske ostrovy a tieto zaujímavé spevavce priviezli do svojej vlasti. Asi o sto rokov neskôr sa rozšírili do Talianska. 

 

 

Tento web používa súbory cookies. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením Vášho prehliadača.
Viac info o cookies.