Choroby v chovoch exotických vtákov

V predošlom článku sme sa venovali chorobám kože a operenia exotických vtákov, a v tom dnešnom si povieme niečo o bakteriálnych a vírusových ochoreniach ako aj o nedostatku vitamínov.

 

Bakteriálne ochorenia

Salmonelóza: Patrí medzi najrozšírenejšie bakteriálne ochorenia. Pôvodcom sú baktérie z rodu Salmonella.
Ochorenie postihuje všetky druhy vtákov a je prenosné aj na človeka.
Tlmenie salmonelózy veľmi sťažuje časté bacilonosičstvo vyliečených zvierat.
Infekcia sa najčastejšie rozširuje pri priamom styku zvierat alebo prostredníctvom krmiva a vody.
Prenášačmi môžu byť buď voľne žijúce zvieratá, alebo niekedy aj človek. Prírodný zdroj nákazy sa pri chove exotických vtákov vyskytuje najmä vo vonkajších voliérach. Nákaza máva prevažne hromadný priebeh.

Prevencia: Pozornosť treba venovať ľahko sa kaziacim krmivám, hygiene výživy a chovnému zariadeniu.


Tuberkulóza:Tuberkulózu vtákov spôsobuje baktéria Mycobacterium avium. Pre exoty bývajú zdrojom infekcie voľne žijúce vtáky a hrabavá hydina chovaná v blízkosti chovných priestorov. Vstupnou bránou mykobaktérií do organizmu vtákov je tráviaca sústava, menej často dýchacie orgány a kožné poranenia. Tuberkulóza vtákov má dlhý inkubačný čas.

Prevencia: Zavlečeniu nákazy do chovu treba zabrániť jednak novokúpenými jedincami, jednak stykom s voľne žijúcimi vtákmi.
Dôležitá je pravidelná dezinfekcia voliéry a dodržanie karantény pri kúpe nových jedincov.

 

Vírusové ochorenia

Chlamydióza: Patrí medzi nákazlivé, zjavne aIebo skryte prebiehajúce ochorenie, ktoré je prenosné aj na človeka. Nesprávne sa označuje ako psitakóza a ornitóza. Pôvodcom ochorenia sú chlamýdie, ktoré sú pomerne odolné vo vonkajšom prostredí. Nákaza sa vyskytuje v zlých zoohygienických pomeroch, pri prudkých zmenách teploty, transporte vtákov a nesprávnej výžive.

 

Parazitárne ochorenia

Askaridióza: Je v poslednom období častým parazitárnym ochorením v chovoch exotov. Pôvodcom sú hlístovce z rodu Ascaris. Tieto červy sú veľmi rozšírené v populáciách voľne žijúcich vtákov. Voľne žijúce vtáky sú zdrojom parazitov najmä pre chovy umiestené vo vonkajších voliérach.


Kapilarióza: Postihuje všetky druhy exotov. Pôvodcom ochorenia sú červy z rodu Capillaria, ktoré parazitujú väčšinou v tenkom čreve, ale niektoré druhy aj v hrvoli a v pažeráku. Parazity sú dlhé asi 15 mm a majú nitkovitý tvar tela, ktorý je pomerne ťažko zistiteľný voľným okom. Prenos sa uskutočňuje prostredníctvom infikovaného krmiva a vody. Tieto tenké červy odoberajú živiny, porušujú celistvosť črevnej steny a vylučujú toxíny.

 

Poruchy látkového metabolizmu

Chov exotických vtákov v zajatí je často spojený so vznikom porúch látkového metabolizmu. Látková premena je zložitý proces, pri ktorom sa premieňajú prijaté živiny na látky potrebné pre riadnu činnosť organizmu. Látkovú premenu riadi nervová sústava a žľazy s vnútornou sekréciou.
Hlavnú negatívnu úlohu má jednostranná nekvalitná výživa. Menej často to môžu byť vnútorné príčiny, ktoré vznikajú funkčnou poruchou dôležitého orgánu. Medzi najčastejšie poruchy látkového metabolizmu patrí hypovitaminóza a avitaminóza. Hypovitaminóza vzniká pri zníženom prívode vitamínov v potrave a avitaminóza pri úplnom nedostatku vitamínov:


Avitaminóza A: Pri nedostatku vitamínu A možno pozorovať zníženie citlivosti zraku, vyschýnanie očnej rohovky, poruchy rastu a funkcie kože, resp. slizníc na všetkých telových orgánoch. Obranné mechanizmy sú oslabené a nastáva zvýšená vnímavosť vtákov na rozmanité ochorenia. Na avitaminózu A sú vnímavé najmä mladé exoty, pri ktorých sa pozorujú vážne orgánové poruchy.
Prírodné zdroje vitamínu A sú v zrnovinách, v obilných klíčkoch, vo vajcovom žĺtku, v mrkve a v rybom tuku.

Avitaminóza B: Do tejto skupiny patria tieto vitamíny: vitamín B1, B2, B6, B12, kyselina nikotínová, kyselina listová, kyselina pantoténová, cholín. Ich nedostatok spôsobuje poruchu syntéze bielkovín, cukrov, tvorbe protilátok a v regulácii činnosti krvotvorných orgánov. Nervová sústava býva vážne postihnutá.
Príznaky: Poruchy vo vývoji a raste mláďat, znížená životaschopnosť; pri postihnutí nervového systému sa znižuje schopnosť lietať a nastáva ochrnutie behákov.
Prírodné zdroje vitamínu B sú v naklíčených obilninách, v kvasniciach, v zelených rastlinách, v mlieku, vo vajciach, v svalovine a v pečeni.

Avitaminóza C: Vitamín C si vtáky dokážu vytvárať samé. Zvýšený prísun je potrebný pri rozmnožovaní, pri odchove mláďat a pri chorobách.
Príznaky: Celková slabosť, poruchy v tvorbe vajcových škrupín a znížená odolnosť voči chorobám.
Vitamín C sa v prírodných zdrojoch nachádza v zelených rastlinách, v cibuli a v ovocí.

Avitaminóza D: Vitamín D je dôležitým činiteľom pri regulácii výmeny vápnika a fosforu. Do organizmu sa dostáva najmä v podobe provitamínu, ktorý sa pôsobením ultrafialového žiarenia v pokožke mení na aktívny vitamín D.
Príznaky: Poruchy v mineralizácii kostí a klinický obraz rachitídy; narúša sa aj tvorba vajcových škrupín.
Prírodným zdrojom je rybací tuk a vajcový žÍtok.

Avitaminóza E: Pôsobí na celkovú látkovú premenu, pohlavnú činnosť, znášku vajec, liahnivosť a odchov mláďat. Príznaky: Poruchy v plodnosti, degeneratívne zmeny vo svalstve a nervové poruchy.
V prírodných zdrojoch sa nachádza v obilných klíčkoch, v zelenom krmive, v mlieku a vo vajciach.

Avitaminóza K: Vitamín K pôsobí na zrážanlivosť krvi. Jeho nedostatok sa môže prejavovať po dlhodobom podávaní sulfónamidov a antibiotík, keď sa naruší mikroflóra čriev, ktorá je prispôsobená na tvorbu vitamínu K.
Príznaky: Zvýšená krvácavosť a zhoršená zrážanlivosť krvi.
Prírodným zdrojom býva zelené krmivo.

Avitaminóza H: Vitamín H je potrebný pri metabolizme kože a má priamy vzťah ku kvalite operenia. Patrí medzi dôležité rastové stimulátory. Príznaky: Vypadávanie peria a anomálie v operení.  Prírodné zdroje sú v kvasniciach, v obilninách a v zelenom krmive.

 

Tento web používa súbory cookies. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením Vášho prehliadača.
Viac info o cookies.