Druhy ektoparazitov a ich pôsobenie na hostiteľa

V tejto časti sa budeme venovať problematike ektoparazitov, parazitov žijúcich na povrchu tela hostiteľa. Okrem samotného parazitického spôsobu života svojim hostiteľom škodia aj vyvolaním alergickej reakcie a sú prenášačmi ďalších ochorení.

Medzi najčastejšie ektoparazity, s ktorými sa stretol už asi každý z nás, patria:

Kliešte, ktoré sú typické svojím sezónnym výskytom. V našich zemepisných šírkach ich výskyt výrazne narastá, pričom druhové spektrum sa rozširuje o nové, teplomilné a suchomilné druhy. Ich patogénny (škodlivý) účinok je priamy (cicanie krvi, zmeny na koži) a nepriamy (prenos infekcií). Najčastejším u nás sa vyskytujúcim druhom je kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Patrí k tzv. tvrdým kliešťom, ktoré majú na chrbtovej časti tela tuhý štítok obsahujúci chitín. Vývin tohto kliešťa pozostáva zo štyroch štádií – vajíčko, larva, nymfa a dospelý jedinec, pričom pred premenou sa každé štádium musí nacicať krvi. Dospelá samička sa po nacicaní uvoľní z tela hostiteľa a padá do pôdy, kde po mesiaci nakladie asi 2 000 vajíčok. Z tých sa za 3 – 36 týždňov vyvinú larvy, ktoré vylezú na steblá tráv a prichytávajú sa na okoloidúcich hostiteľov (malé cicavce, vtáky, ľudia). Po nacicaní sa v pôde v priebehu 5 – 7 týždňov vyvinú na nymfy, ktoré už napádajú väčšie zvieratá, na ktorých cicajú krv 7 – 10 dní. Po odpadnutí sa premenia na pohlavne dospelé jedince, ktoré najčastejšie na jar napádajú väčšie zvieratá a človeka a vývinový cyklus sa opakuje. Celý vývin, počas ktorého sa relatívne krátke obdobia prijímania potravy striedajú s dlhými obdobiami hladovania, trvá 1 – 6 rokov. Okrem samotného cicania krvi, ktoré pri silnom napadnutí môže najmä mladým a oslabeným jedincom spôsobiť výrazné straty krvi, sú tieto parazity nebezpečné z hľadiska prenosu iných ochorení ako lymská borelióza a kliešťová encefalitída.

kliešť
Zdroj: BAYER, sro .

 

Blcha je ektoparazitom, s ktorým sa často stretávajú majitelia psov a mačiek. Je to drobný bezkrídly hmyz s nohami prispôsobenými na skákanie. Blchy dokážu vyskočiť až 18 cm do výšky a 33 cm do diaľky. Dospelé jedince sa živia krvou, pričom ju cicajú obe pohlavia. Potravu prijímajú niekoľkokrát denne a samička sa musí nacicať pred každou znáškou vajíčok. Po nacicaní trávia veľkú časť života mimo tela hostiteľa v prostredí, psích búdach, pelechoch a podobne. Dospelá blcha dokáže žiť až 6 mesiacov bez potravy. Spomínané fakty výrazne sťažujú boj s týmto parazitom, nakoľko „odblšenie“ obvykle zasiahne iba populáciu žijúcu momentálne na hostiteľovi a nie blchy v okolitom prostredí. Nacicaná samička kladie po spárení vajíčka, ktoré padnú z hostiteľa do okolia. Tu sa z nich po dvoch dňoch vyvinie larva, ktorá krv necicia a živí sa trusom dospelých bĺch a rôznymi organickými nečistotami. Larva sa postupne zvlieka, po treťom zvlečení vytvára kokón, v ktorom sa zakuklí a asi po siedmich dňoch sa vyvinie na dospelého jedinca.

Bodnutie blchy je nielen bolestivé, ale do kože sa dostávajú aj jej sliny, ktoré spôsobujú svrbenie a často aj alergické kožné reakcie. Navyše, blcha psia (Ctenocephalides canis) je prenášačom jedného druhu pásomníc (Dipylidium caninum).

V našich podmienkach sa okrem spomínanej blchy psej stretávame často aj s blchou mačacou (Ctenocephalides felis). Oba druhy príležitostne napádajú aj človeka. Blcha ľudská (Pulex irritans) sa v súčasnosti vyskytuje menej často, najmä lokálne, v sociálne a hygienicky zanedbanom prostredí.

blcha
Zdroj: BAYER, sro

U psov parazitujú predovšetkým blchy mačacie, výnimočne sa objavuje blcha psia a blcha ľudská. Zvieratá sa môžu nakaziť pásomnicou psou po požití napadnutej blchy. V odbornej literatúre sa uvádza, že až 80% kožných problémov je primárne zapríčinené blchami .

Po bodnutí blchy sa do krvi zvieraťa dostávajú spolu s blšími slinami tiež látky schopné vyvolať imunitnú odpoveď organizmu. Tieto látky označujeme ako antigény, u bĺch sa jedná konkrétne o látky nazývané haptény. Pri zamorení blchami dochádza k vyplavovaniu haptény do krvi zvieraťa pri každom bodnutí parazita. Po určitej dobe (môžu to byť mesiace až roky) sa v organizme zvieraťa zvyčajne vyvinie reakcia v podobe precitlivenosti tela na tieto cudzorodé látky. Z toho vyplýva, že najväčším problémom pri napadnutí blchami je vysoko dráždivá kožná reakcia.

Organizmus, ktorý sa stane na bodnutie a haptény precitlivelý, reaguje väčšinou tvorbou silne svrbivých a mokvajúcich miest v koži aj na jej povrchu. Koža svrbí, zviera sa silne škriabe . Vplyvom opakovaného lízania, škrabania a vyhryzávania koža zhrubne, čím stráca svoju prirodzenú obranyschopnosť (riziko množenia baktérií, húb a parazitov). Množstvo a vzhľad kožných zmien nie je priamo úmerný počtu parazitov na zvierati, závisí od stupňa precitlivenosti organizmu. Najčastejšie sa svrbivé ložiská u psov vyskytujú v oblasti chrbta a koreňa chvosta, na nohách, bruchu, v slabinách a na krku. Mačky bývajú najviac postihnuté v oblasti krku.

Akonáhle sa blchy v domácnosti rozmnožia, začína tvrdý boj s ich likvidáciou. Behom 4 týždňov sa samotná 1 blcha rozmnoží až do počtu 2 500 dospelých jedincov.

Vši patria medzi cudzopasníky, ktorí parazitujú výhradne na cicavcoch. Všetky aktívne vývojové štádiá sa živia výhradne krvou hostiteľov, ktorú sajú niekoľkokrát denne. Dospelé vši dosahujú veľkosť 1 - 8 mm, pričom samičky sú väčšie ako samčeky. Oplodnené samičky kladú 80 - 300 vajíčok, ktoré lepia na srsť hostiteľa. Vývojový cyklus trvá 15 - 45 dní v závislosti na teplote, vlhkosti a množstvo výživy. Larvy a nymfy sa podobajú dospelým všetkým, sú však menšie. Dĺžka života sa pohybuje u samčekov medzi 15 - 20 dni, u samičiek je to 30 - 40 dní. Na likvidáciu vší sa využívajú prípravky s protiparazitárnym účinkom, pri prevencii ich výskytu je veľmi dôležitá hygiena a dôkladná asanácia prostredia a vecí, ktoré boli v kontakte s infikovaným jedincom.

voš

 

Švoly sú ektoparazity podobné všiam, parazitujú na koži alebo v srsti zvierat. Najčastejším pôvodcom je Trichodectes canis. Švoly sa živia čiastočkami kože, ktoré si uvoľňujú hryzavými orgánmi a len čiastočne krvou. Vo vonkajšom prostredí, teda mimo tela hostiteľa nie sú schopné prežiť viac ako pár dní. Samice kladú na srsť vajíčka tzv. hnidy. Hustá srsť podporuje ich rozmnožovanie. Hlavným príznakom je svrbenie. Diagnostika sa vykonáva na základe klinického vyšetrenia, ktoré môže byť doplnené mikroskopickým dôkazom pôvodcu. Terapia aj prevencia spočíva v aplikácií antiparazitárnych prostriedkov , vyčesávaní, prípadne ostrihaní dlhej srsti.

švola