Pieskomil mongolský

Pieskomil je priateľský a roztomilý domáci maznáčik. Je menej známy ako jeho príbuzný škrečok, ale o nič menej zaujímavý. Výhodou je jeho prevažne denná aktivita a úplná mierumilovnosť. Je čiperný, zvedavý a miluje spoločnosť.

pieskomil

 

Pískomil mongoslký ( Meriones unguiculatus ) je hlodavec patriaci do čeľade hrabošovitých, teda bližší príbuzný škrečkom, než myšiam a potkanom, ktorým je svojím vzhľadom podobný. Žije v stepiach, púšťach a polopúšťach Mongolska, severnej Číny a južnej Sibíri, často vo veľkých kolóniách, z časti dňa ukrytý v systéme podzemných nôr. Do Európy ho cestovatelia priviezli prvýkrát až v polovici 19. storočia, onedlho sa stal obľúbeným domácim zvieratkom, aj keď menej častým, než napríklad škrečok. Časom bolo z pôvodného hrdzavohnedého sfarbenia vyšľachtené cez tridsať rôznych farebných foriem. Je vyhľadávaný pre svoju krotkosť a mierumilovnosť , navyše je na rozdiel od škrečka, aktívny aj cez deň.

Pieskomily sú veľmi zvedaví, čiperní a k človeku priateľskí. Pri dobrom zaobchádzaní nikdy nepohryznú. Sú silne spoločenskí a mali by sme ich chovať najlepšie v skupinkách, alebo aspoň v páre. To však neznamená, že môžeme dať náhle dohromady akékoľvek dospelé zvieratá. Mala by spolu vyrastať od mlada, práve tak ako v prírode - ak sa navzájom nepoznajú, môžu byť agresívne.

 

Pieskomilom bude najlepšie v priestrannej sklenenej nádrži. Čím väčšie miesto týmto aktívnym a pohyblivým zvieratám poskytnete, tým lepšie. Klietka vhodná nie je, iba ak by mala v dolnej časti vysokú vaničku. Pieskomil totiž nedostal svoje meno náhodou a piesok patrí k nevyhnutnému vybaveniu jeho príbytku.

  • Na dno akvária položte hrubú vrstvu piesku odľahčeného hoblinami a senom. Čím vyššia vrstva, tým lepšie - pieskomily si budú môcť vybudovať chodbičky podľa ľubovôle.
  • Ďalej by tu nemal chýbať domček na spanie 
  • Do piesku ukotvite niekoľko kameňov a konárov na preliezanie a šplhanie.
  • Pre pieskovú kúpeľ, ktorú pieskomily priamo milujú a potrebujú, poslúži miska s jemným, bielym pieskom pre činčily. Kúpeľ vo vode naopak neprichádza do úvahy!
  • Vodu dávajte do napájačky. Títo púštne hlodavce neznášajú mokro.
  • Údržba je jednoduchá, pretože si tieto čistotné zvieratká zvyčajne vyberú jedno alebo dve miesta, na ktoré sa chodia vylučovať.

 

Jedálniček musí rešpektovať fakt, že tráviaci trakt obyvateľov vyprahnutých plání je prispôsobený na chudobné podmienky:

  • Zmes pre hlodavce, ktorá neobsahuje príliš tučných orieškov a slnečnicových semien, nepodávame v množstve väčšom, než 15 g na dospelého pieskomila denne.
  • Dopĺňame ju malými kúskami ovocia a nenadúvajúcej zeleniny.
  • Ako maškrta poslúži múčny červ, ale postačí len občas!
  • Seno, nevyhnutný zdroj vlákniny, musí mať pieskomil k dispozícii stále.
  • Stále dorastajúce hlodáky si obrúsi najlepšie na vetvičkách ovocných, chemicky neošetrených stromov či vŕby, alebo na minerálnych kameňoch.

 

Pískomily nikdy nechytajte za chvost, ani za jeho koreň! Treba ich opatrne podobrať na dlaň. Chvost sa ľahko odlomí, čo v prírode slúži ako záchrana pred dravcom - za život však uniknuté zviera chvostom zaplatí, znova už nenarastie.

Pohlavne zrelí sú pieskomily už vo veku troch až štyroch mesiacov. Samičky sú gravidné 24 dní, potom do vopred pripraveného úkrytu porodia štyri až päť holých a slepých mláďat. Tie prekuknú v druhom týždni života a začnú preskúmavať okolie, vo veku troch týždňov ich matka takmer prestáva dojčiť. Oddeľovať by sme ich však nemali skôr, než za ďalší týždeň či dva. Dôležitú úlohu pri výchove mláďat plní aj otec, preto ho nikdy bezdôvodne neoddeľujte - celej skupinke je najlepšie, ak je stále pohromade.

 

Tento web používa súbory cookies. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Ich používanie môžete odmietnuť nastavením Vášho prehliadača.
Viac info o cookies.