Výživa psa surovou stravou čiže BARF -ovanie zaznamenala v poslednej dobe obrovský vzostup a rozmach. Získava si stále viac stúpencov z radov majiteľov a chovateľov psov.
Čo je teda vlastne BARF? Je to skratka, ktorá vznikla z anglického "Bone and Raw Food", teda slovenský preklad znie: "kosti a surová potrava". Ide o návrat k tradičnému kŕmeniu psa čerstvou a prirodzenou stravou.
Najdôležitejšie pravidlo pri príprave domáceho krmiva je zamerať sa na rôznorodosť, pretože umožňuje lepšie zabezpečiť vyváženosť živín. Jednotlivé druhy mäsa a doplnkov majú rôzne nutričné hodnoty, a preto je najlepší spôsob striedať rôzne druhy mäsa, vnútorností, kostí, doplnkov, zeleniny a ovocia. Navyše môžeme pridávať rôzne prírodné doplnky výživy.
Aké množstvo?
Množstvo krmiva sa odvíja od veku, hmotnosti, záťaže a zdravotného stavu daného psa. Zostavenie "jedálnička" pre psa nie je nijako zložitá záležitosť. Denná dávka krmiva by mala činiť podľa vyššie uvedených kritérií niečo okolo 2-3% ideálnej telesnej hmotnosti psa. To znamená, že ak je pes málo aktívny a ľahko priberá na váhe, stanovíme jeho dennú dávku na 2-2,5% jeho hmotnosti. Naopak ak je pes veľmi aktívny a chudý, jeho dennú dávku stanovíme na 3% jeho hmotnosti. Vždy by sme sa mali riadiť potrebou svojho psa a sledovať, ako na dané množstvo krmiva reaguje. Každý pes je iný, a preto to, čo jednému bohato stačí, inému stačiť nemusí. Kŕmenie preto prispôsobte konkrétnemu jedincovi.
Zloženie krmiva
Po výpočte hmotnosti dennej dávky krmiva, rozdelíme toto celkové množstvo ešte na podiel mäsa a prílohy. Mäso a kosti by mali tvoriť 70% celkového objemu krmiva (kosti tvoria cca 20-30% podiel). Zelenina, ovocie a obilniny by mali tvoriť 30% z celkového objemu krmiva. (Ak sa rozhodneme kŕmiť bez obilnín, 70% prílohy by mala tvoriť zelenina a 30% ovocia. Ak budeme kŕmiť s obilninami, tak sa odporúča, aby 60% prílohy tvorila zelenina, 30% ovocia a 10% obilniny.). Kŕmna dávka nemusí byť denne percentuálne rovnaká.
Hladovka
Pri tomto spôsobe kŕmenia niektorí chovatelia odporúčajú zaradiť jeden deň v týždni hladovku, pretože aj divoké zvieratá občas hladujú. Doma kŕmený pes dostáva každý deň odmeranú dávku. Preto svojich psíkov zbytočne netrápte hladom.
Vápnik a fosfor
Je veľmi dôležité sledovať pomer vápnika a fosforu v strave. Ich správny pomer sa udáva 1,3: 1 v prospech vápnika, tento pomer je veľmi dôležitý predovšetkým u šteniatok a mladých psov v raste. V tomto období výrazný nepomer a prekrmovanie mäsom (svalovinou) či mliečnymi výrobkami, ktoré obsahujú veľa fosforu, môže veľmi negatívne ovplyvniť vývoj kostry a zapríčiniť rôzne rastové problémy, pretože prípadný chýbajúci vápnik si telo berie z vlastných kostí. Ak táto nesprávna výživa bude prebiehať dlhšiu dobu, kostra sa odvápňuje. Preto je treba strážiť množstvo čistej svaloviny a mliečnych produktov a naopak do stravy pridávať viac kostí. Rovnako ako nedostatok vápnika je nebezpečný aj jeho prebytok, preto nikdy nepridávajte samotný vápnik, a to ani šteňatám a mladým psom. Dlhodobý nadbytočný príjmu vápnika vedie k spomaleniu osifikácie a je rizikovým faktorom vzniku osteochondrózy (patologický proces postihujúci kĺbovú a kostnú chrupavku) a následných problémov. Teraz by sa mohlo zdať, že kŕmenie, predovšetkým mladých psov, je náročné, ale nie je to nič tak zložitého ... Základom je pristupovať na kŕmenie psa s rozumom a zodpovednosťou.
Mäso a vnútornosti
Čo sa týka surového mäsa, odporúčajú sa všetky druhy mäsa. Surové mäso, ktoré svojmu psovi podávate, by malo byť vždy premrazené (min. 48 h) z dôvodu eliminácie možnosti nákazy črevnými parazitmi. Aj keď optimálne by samozrejme bolo podávať čerstvé nemrazené mäso, ktoré obsahuje viac bioaktívnych látok. Raz až dvakrát týždenne je vhodné miesto surovej svaloviny podať psovi vnútornosti, ako hovädzie či kuracie srdce, žalúdky, pečeň. Výborné sú aj neprané hovädzie držky, ktoré sú hodnotné pre vyváženosť vápnika a fosforu. Mäso podávajte vo veľkých kusoch, aby bol pes nútený mäso žuť a zapájal tým viac zuby a žuvacie svaly a tým stimuloval celý proces trávenia. Pokiaľ pes veľké kusy mäsa odmieta, krájajte mäso na menšie kúsky, ktoré môžete postupne zväčšovať.
Kosti
Kosti by mali byť mäsité, tzn. obalené mäsom. Z kostí sú veľmi vhodné napríklad kuracie skelety, kuracie krídla, krky a stehná, králičie skelety, neorezané rebrá, hovädzie špikové kosti a ďalšie. Pri výbere kostí sa riaďte veľkosťou psa. Pre malé psy sú vhodné menšie kosti hydinové alebo králičie. Ak kŕmite kosťami hovädzími a jahňacím, ktoré bývajú starostlivo orezané a nie je na nich dostatok mäsa, môžu vo väčšom množstve spôsobovať zápchu. Preto je dobré pridať k nim aj iné mäso a trochu oleja alebo mliečny výrobok. Pre spestrenie a zábavu môžete psovi dať veľké hovädzie kosti i s kĺbmi alebo kosti špikové. Je potrebné doplniť, že všetky kosti je nutné podávať iba v surovom stave. Varená kosť sa po uvarení láme a je veľmi nebezpečná svojimi ostrými hranami, ktoré môžu spôsobiť vážne poranenia. Lom surových kostí je menej ostrý a menej tvrdý. Žalúdočná šťava psa obsahuje pri stravovaní podľa Barf až desaťkrát viac kyseliny chlorovodíkovej ako žalúdočná šťava človeka. Kyslé žalúdočné šťavy surové kosti rozložia a do čreva prídu kosti už natrávené.
Ovocie a zelenina
Zvyšných 30% kŕmnej dávky by mala tvoriť zelenina a ovocie (v pomere 80 % zelenina / 20 % ovocie), prípadne varené prílohy vo forme obilnín. Z ovocia i zeleniny môžete podávať väčšinu dostupných plodov. Medzi najvhodnejšie patrí zelená listová zelenina, ktorá by mala tvoriť až 50% z celkového objemu zeleniny (hlávkový a ľadový šalát, špenát atď.). Optimálne je kŕmiť čerstvou nezmrazenou zeleninou, ktorá obsahuje najviac bioaktívnych látok. Vyvarovať by ste sa mali pred cibuľou, hroznom, avokádom a surovým zemiakom, ale v malom množstve neuškodí. Z ovocia sú pre psa výborné jablká, ktoré prečisťujú organizmus, čistia črevá a napomáhajú dobrej peristaltike, preto ich môžeme zaradiť do jedálnička denne. Ďalej sú vhodné banány, broskyne, marhule, čučoriedky atď. Citrusové plody a kiwi by sme mali podávať v menšom množstve.
Zo zeleniny sa skvele hodí mrkva, ktorú môžete podávať denne. Ďalej sa hodí napríklad zeler, paprika, uhorka, kaleráb, pór, karfiol, cuketa, brokolica atď. Zeleninu podávame najlepšie surovú s lyžičkou oleja. Pokiaľ pes surovú zeleninu odmieta, je možné ju ľahko spariť horúcou vodou alebo veľmi krátko povariť, prípadne ochutiť trochou oleja či masla. Varená zelenina je menej vhodná, pretože sa varom zničí rad vitamínov. Zeleninu podávame nakrájanú na malé kúsky alebo nastrúhanú. Ako alternatívu surovej zeleniny a ovocia je možné podávať rôzne doplnky.
Obilniny
U psov, ktorí ťažko naberajú na váhe, sú chudí a potrebujú pribrať a nedarí sa to iným spôsobom, možno podávať k dávke mäsa, kostí a zeleniny tiež varené obilniny. Tie pridávame aj psom, ktorí sú stále hladní a potrebujú zasýtiť. Z obilnín sú výborné ovsené vločky, ryža, pohánka, občas môžeme zaradiť aj cestoviny, pokiaľ nespôsobujú psovi hnačku. Ryžu je najlepšie úplne rozvariť a nechať nasať vodu, v ktorej sa varila. Takto pripravená ryža je výborná aj v prípade črevných ťažkostí a hnačiek. Pokiaľ pes pribral, obilniny uberte a pridajte viac zeleniny a ovocia.
Maškrty
Psovi môžeme jedálniček spestriť aj rôznymi druhmi maškŕt. Môžu byť ovocné alebo zeleninové. Ovocnú pripravíte napríklad z tvarohu, cmaru alebo jogurtu, do ktorého vmiešate med, postrúhané či rozmixované ovocie, trochu oleja, pridáte oriešky alebo sušené ovocie. Zeleninovú maškrtu jednoducho pripravíte napríklad v podobe syra, do ktorého pridáte sparenú zeleninu a pokvapkáte to olejom. Inšpirácii sa medze nekladú a štvornohí spoločníci tieto maškrty priamo milujú. Psom môžete do jedálnička zaradiť aj celé surové vajcia vrátane škrupiny (malým psom podávame jedno vajce týždenne, väčším psom dve až tri vajcia týždenne).
Prechod na BARF
Prechod z iného typu kŕmenia je možný v akomkoľvek veku psa, ale nikdy nie u šteniat v prvých týždňoch po príchode do nového domova. Šteňa si najskôr musí v novom domove zvyknúť a aklimatizovať sa. Pri prechode na BARF podávajte v prvých dňoch len chudú svalovinu, najlepšie z hydinového mäsa, ktorú rozdelíte do viacerých porcií. Kosti začnite podávať až po týždni, spočiatku podávajte kostí málo a vyberte mäkké a veľa mäsitých kostí. U niektorých psov, predovšetkým u tých starších, ktorí boli celý život kŕmené granulami, sa môžeme stretnúť s počiatočnou nechuťou prijať akúkoľvek inú potravu, než na ktorú boli zvyknutí. Tiež môžu nastať tráviace ťažkosti z dôvodu, že žalúdok nie je zvyknutý a nie je schopný tráviť nič iné ako roky podávané granule. V takom prípade môžeme psovi pomôcť spočiatku tým, že vyššie uvedenú stravu mu krátko povaríte.
Chutnosť
Kŕmenie surovou stravou nie je v žiadnom prípade zložité, nie je ani tak náročné na čas, ako si mnohí ľudia predstavujú. Iste, potrebuje to trochu viac času, než nasypať granule psovi do misky, ale tých pár minút navyše vám vynahradí pocit, že dávate psovi krmivo, ktoré mu vyslovene chutí a pomáha psom od rôznych druhov alergií, tráviacich ťažkostí či kožných problémov. Chovatelia, ktorí "barfujú" poukazujú tiež na ďalšie pozitívne účinky tejto formy stravovania, ktoré pozorujú na svojich psoch, ako je napr. menší objem trusu, zlepšenie kvality svalstva a srsti, menšia tvorba zubného kameňa, väčšiu aktivitu psov atď.
Náklady
Môže sa zdať, že kŕmenie psa surovou stravou je finančne oveľa náročnejšie, než kŕmenie granulami, avšak nie je tomu tak vo všetkých prípadoch. Ak budete uvažovať v cenách prémiových a super prémiových granuliach, potom mesačné finančné náklady sú porovnateľné alebo dokonca nižšie ako u granulovanej stravy. Záleží, kde budete mäso nakupovať. Ak u mäsiara, tak sa kŕmenie predraží, ale ak u firiem špecializujúcich sa na výrobu kŕmneho mäsa, potom budú náklady až polovičné.
Na záver
Surová strava BARF je najprirodzenejšou a prírode najbližšou formou výživy psa, vynechaním teplotného spracovania (varenie, extrudácia) obsahuje všetky bioaktívne látky v celom pôvodnom množstve a v celom spektre. Má svojich zástancov i odporcov.