Poklady z prírody - kvasnice

Kvasnice tvoria živé kvasinky, bez ktorých sa nezaobídu pekári, vinári ani kozmetičky. Hojne sa využívajú tiež pri kŕmení zvierat, zaujímavé sú najmä vďaka obsahu bielkovín a vitamínu B. Sú povolenou doplnkovou látkou tiež v ekologickom poľnohospodárstve.

Kvasinky sú eukaryotické mikroorganizmy (bunky majú pevne oddelené jadro a ďalšie organely), ktoré majú rôzne tvary, veľkosti i farby. Väčšinou sú okrúhle alebo oválne, niektoré druhy sú v tvare citróna, vajca, fľaše alebo vlákna. Rozdiely sú aj medzi bunkami jedného druhu, väčšinou sú zapríčinené podmienkami prostredia. Bunky Saccharomyces cerevisiae sú oválne až guľovité, s priemerom 5-10 mikrometrov, veľkosť bunky sa zväčšuje s vekom.

Kvasinky sa za vhodných podmienok väčšinou rozmnožujú nepohlavne pučaním, kedy sa na materskej bunke vytvorí rastúci púčik, ktorý sa po dosiahnutí dostatočnej veľkosti oddelí od materskej bunky. Pohlavne - spórami - sa kvasinky často rozmnožujú pri nedostatočnom prísune živín.

Pivovarské kvasnice vznikajú ako vedľajší produkt pri výrobe piva. V priebehu kvasenia sa v nádržiach rýchlo množia, premieňajú cukor na alkohol a klesajú ku dnu. Usadené kvasnice sa odpúšťajú (procesu sa hovorí odstrel) a potom sušia. Prášok sa používa do kŕmnych zmesí alebo sa z neho vyrábajú vločky či lisujú tablety.

Pekárske kvasinky spotrebúvajú cukor a uvoľňujú oxid uhličitý, ktorý spôsobuje kyprenie cesta a zväčšovanie jeho objemu. K výrobe pekárskeho droždia sa u nás používa výlučne repná melasa. Veľkosť jednej pekárske kvasinky nepresahuje 6 až 8 tisícin milimetra. 1 cm3 (približne 1 g droždia) v sebe obsahuje 10 miliárd týchto živých buniek droždia.

Trochu histórie

Z chemických analýz pravekej keramiky vyplýva, že na území Číny, Gruzínska a Iránu boli fermentované nápoje používané najmenej 7 000 rokov pred naším letopočtom. Nádobky na víno boli nájdené v neolitickej kuchyni v Hajji Firuz Tepe na území dnešného Iránu. Starí Babylončania pripravovali predchodcu dnešného piva - odvar z naklíčeného obilia, ktorý nechali kvasiť. Tento kvasený nápoj sa údajne náhodou dostal aj k múke na výrobu placiek a tak vznikol prvý chlieb. Kysnutý chlieb a kvasené alkoholické nápoje sa vyrábali aj v starom Grécku a Egypte. Ku kvasenia sa najskôr používali kvasinky, ktoré sa vyskytujú prirodzene na povrchu ovocia alebo v šupkách hroznového vína.

Prvé jednotlivé kvasinky v pive prvýkrát pozoroval pomocou jednoduchého mikroskopu a opísal vo svojich listoch Kráľovskej spoločnosti v Londýne prírodovedec a priekopník mikroskopie Anton van Leeuwenhoek (1632-1723). Louis Pasteur v roku 1857 dokázal, že kvasenie je "život bez kyslíka" a že organizmy, ktoré ho spôsobujú, nemusia byť živé. Dnes sú kvasinky Saccharomyces cerevisiae pre molekulárnu biológiu modelom pre štúdium eukaryotických buniek. 

 

Pivovarnícke kvasinky sa využívajú aj pri liečbe nervových ochorení, pri zápalových kožných chorobách, pri poruchách zažívacieho traktu a pečeňových chorobách. Údajne pomáhajú pri hojení zápalu pečene, odporúčajú sa pri onkologických ochoreniach, liečbe alkoholizmu a pri zvýšenej telesnej a duševnej záťaži i v tehotenstve. Prisudzuje sa im kladný vplyv na črevnú mikroflóru a posilnenie imunity. Sú vhodné pre tehotné a deti. Do svojho jedálnička by ich mali zaradiť ľudia trpiaci zvýšenou únavou, nespavosťou alebo depresiami. Odporúčajú sa tiež pre zlepšenie nálady, a to pre vitamín B, nevyhnutný k tvorbe serotonínu, látky podporujúce pocit šťastia.

Hoci sa kvásku pre kysnutie chleba a pečiva používali ďaleko skôr, drožďárenský priemysel vznikal až v polovici 19. storočia. Prvé droždie sa predávalo tekuté, neskôr lisované, dnes poznáme i sušené. Droždie obsahuje vyššie množstvo chrómu, ktorý sa podieľa na udržanie stálej hladiny glukózy v krvi.

 

Okrem liehu, piva, vína a pekárenských výrobkov sa kvasinky pridávajú aj do mliečnych nápojov. V krmovinárskom priemysle nadobúdajú význam kŕmne zmesi z kvasníc.

 

Čo kvasnice obsahujú

Sušené kvasinky majú bohatý obsah dobre stráviteľných bielkovín (v sušine okolo 40%) a cenných aminokyselín, cukrov a najmä komplexu vitamínu B - tiamín (B1) 125 mg / kg, riboflavín (B2) 45 mg / kg, pyridoxín (B6) 45 mg / kg. Obsahujú tiež minerály a stopové prvky, napr. Vápnik (1,6 g / kg), fosfor (12,3 g / kg), draslík (20 g / kg), horčík (0,8 g / kg), selén (5 , 58 mg / kg), železo (91 mg / kg), mangán (4 mg / kg), zinok (24,5 mg / kg), meď (20,5 mg / kg).

Podieľajú sa na látkovej výmene proteínov, tukov a uhľohydrátov, sú zdrojom biologicky účinných látok.

Sušené kvasinky sa skladujú v suchu a chlade.

Využitie pre hydinu

Sliepkam je výhodné podávať kvasnice najmä v jesennom a zimnom období.

Osvedčili sa mám aj pri odchove kurčiat. U pivovarníckych kvasníc sa odporúčajú nasledujúce denné dávky na 10 ks: mladá hydina do 4 týždňov veku 1g, od 5 do 12 týždňov veku: 2 g, pre sliepky, kačice, bažanty 3-5 g, husiam a moriakom 10-15 g. Vhodné je ich pridanie do vlhkej miešanky. 

Využitie pre dobytok

U hovädzieho dobytka sú uvádzané vyššie prírastky a zvýšený príjem krmiva, najmä objemových krmív napr. sena a senáže. Odporúčajú sa v kritických obdobiach, ako je rekonvalescencia alebo období zvýšenej záťaže. Kvasnice priaznivo ovplyvňujú tiež kvalitu kože, srsti a peria. Uvádza sa tiež, že dobytok kŕmený kvasnicami obsahujúcimi vitamín B odpudzuje hmyz (kliešte, ovady). 

Využitie pre psov a mačky

U psov a mačiek sa kvasnice pridávajú do po domácky pripravovanej stravy a pri BARFE. Odporúčajú sa v kritických obdobiach, ako je rekonvalescencia alebo období zvýšenej záťaže. Kvasnice priaznivo ovplyvňujú tiež kvalitu kože a srsti. 

Využitie pre exotické vtáctvo

Pri exotických vtákoch priaznivo pôsobia na kvalitu peria. Odporúčame ich podávať pred výstavou. Veľmi dobré výsledky máme pri pridávaní do vajíčkových zvesí pre odchov mláďat. Neodporúčame ich pridávať pred začiatkom znášky. Môžu ovplyvniť dobu znášky.

Predávame ich v dvoch prevedeniach: ako práškové kvasnice alebo granulované kvasnice.

V ponuke sú i špeciálne určené pre poštové holuby.